Videla pred pár týždňami v Londýne a - je to desivé - tak ako ma Prometheus a Snehulienka a Lovec sklamali, tak ma Rock of Ages príjemne prekvapil a potešil. Hudobné čísla na muzikál skutočne slabé, ale na druhú stranu, no tak, keď sa v kine na plné pecky ozve "I love rock´n´roll", ste ochotní odpustiť prakticky čokoľvek. Postava Catherine Zety-Jones a celá dejová linka s ňou otravná a nezaujímavá a keby sa s ňou nespájala jediná naozaj zaujímavá hudobná scéna, povedala by som bez milosti vyškrtnúť. Ale inak paráda. Humor na štýl Princa a Pruďasa, že si človek niekedy nie je istý či sa má smiať alebo hanbiť, ale drží sa to na tej dobrej strane. Mladí herci obstojní, tí starí si svoje úlohy zas tak strašne užívajú, že im musíte fandiť. U Toma Cruisa by som možno povedala, že toto bola jeho životná úloha :D (a spieval! A spieval dobre!). Kostýmy fantastické, občasné vtipy na účet bláznivých rokov osemdesiatych vydarené. A dejová linka nakoniec tiež celkom prekvapila, keď to nešlo tou vyšľapanou cestičkou klišé (ono sa to vlastne ani neskončilo dobre) a občas ten film naozaj ukázal tú temnú stránku životného štýlu sex drogy a rok´n´roll. Príklad za všetky - hlavná hrdinka sa na ceste za svojím snom stane prostitútkou. To by ste od filmu tohto rázu, ktorý občas podarene paroduje sám seba, nečakali. A z kina som odchádzala s dobrou náladou a širokým úsmevom a snáď pri prvom filme tohto roku okrem Avengers neľutovala tie nekresťanské peniaze, čo som za film dala.